Niekto má to šťastie, že už odmalička je tak fascinovaný istou sférou sveta, že je v podstate viac ako jasné, akým smerom sa asi bude kariérne uberať. Väčšina ľudí však také šťastie nemá a dosť často vykonáva prácu, ktorá ich vlastne ani nebaví, iba preto, že vyštudovali školu o ktorej si buď mysleli, že je praktická, dobrá na prácu alebo ich tam jednoducho poslali rodičia. A to si myslím, že je veľká škoda, pretože človek prácou predsa zaberie väčšinu času v tom najproduktívnejšom veku, preto je podľa mňa veľmi dôležité, aby sme pracovali v odvetví , ktoré nás napĺňa.

Myslím, však, že chybne je už nastavené naše školstvo, ktoré funguje na princípe príkazov, povinností a hodnotení. Takže už vlastne v škole postupne strácame istú mieru vnútornej motivácie a fungujeme podľa toho alebo pre to ako nás budú hodnotiť ostatní – učitelia, spoločnosť alebo rodičia.

Našťastie už existujú alternatívne školské a vzdelávacie systémy, ktoré fungujú na iných ako na autoritatívnych princípoch. Fungujú na tom, že chcú pracovať s vnútornou motiváciou žiaka. Tento postup je veľakrát na začiatku veľmi náročný, hlavne na začiatkoch, keď sú žiaci zvyknutý na starý autoritatívny systém, ale keď žiak pochopí, že ide skutočne len a len o neho, dejú sa zázraky.

Najlepšie na týchto systémoch je to, že si nedávajú za cieľ, čo najštudovanejšie hlavy, ale skôr ľudí, ktorí vedia, čo ich baví a napĺňa a žijú šťastný a radostný život. Keď niekto už odmalička napríklad vie, že ho baví zariaďovať byty, domy, vyberať nábytok je viac ako pravdepodobné že sa naozaj pustí do realizácie interiérov a bude navrhovať nielen kuchyne na mieru.

Ak niekto odmalička rád hľadá pravdu a spravodlivosť je viac ako možné, že sa bude veľa učiť a vydá sa na cestu právnika. Intelektu sa samozrejme medze nekladú, ale nie je prvoradý, to je šťastie a naplnenie ľudskej osobnosti.